Browse Tag: slováci

ado na zmrzke v budapesti

Aďo Tóth: „Keď vypijú Maďari domácu, každý by mal sedieť v parlamente.“

Slováci žijúci v zahraničí, časť druhá. Adrián Tóth spojil svoj sen s Budapešťou, mestom kúsok za rohom Slovenska. Je to stredoeurópska metropola, miliónové mesto, takže ani blízkosť so Slovenskom nezaručuje hladký priebeh. Čo si myslia Maďari o Slovákoch, či vznikajú niekedy spory a ako ide úradníčkam angličtina? To nám prezradí týchto pár otázok.

Aďo, popíš ako si sa ocitol v Maďarsku?

Náhoda!? Ťažko povedať. Predovšetkým počas a po skončení univerzity som pracoval v štátnej správe na Slovensku, mal som „veľké“ plány v politike, ale po uplynutí niekoľkých mesiacov som došiel na to, že ostrá politika “in live” nie je úplne šálka kávy. Preto som sa rozhodol, že skúsim šťastie v zahraničí. Vedel som, že chcem ostať v EÚ, krajina nerozhodovala.

Presne si pamätám, bol utorok, keď mi volal headhunter, že o mňa majú záujem a či sa viem dostaviť na pohovor v stredu poobede. Do Budapešti. Neváhal som a povedal, že áno, však Budapešť nie je tak ďaleko a samozrejme som mal na zreteli, že treba skúsiť každú príležitosť, ak stojí za to. V stredu bolo prvé kolo pohovoru, vo štvrtok druhé a v piatok mi volali zo spoločnosti, že „you got the job” a v pondelok mám nástup. Tri dni mi v podstate rozhodli o tom, že pôjdem žiť do zahraničia a bol som šťastný, pretože sa naplnilo to v čom som veril.

Buda podvecer

Čo vidíš ako najťažšie na najdení si jobu v zahraničí?

Bohužiaľ, ľudia v CEE regióne majú, z môjho pohľadu, tendenciu nájsť si čo najlepšie platený job, ale pritom pracovať minimálne. Myslia si, že každý z nich bude hneď manažér a CEO. Keby to tak bolo, ako by sa človek rozvíjal v práci, mal motiváciu, pracovnú morálku a podobne? Preto je podľa mňa logické pri každom, kto si hľadá job, aby sa ohodnotil správne a poznal sám seba. Žijeme v multikultúrnom prostredí, podľa mňa nájsť job v zahraničí závisí od viacerých faktorov: odlišná kultúra, adaptácia, jazykové bariéry, etiketa, politika… budúcnosť… Ak sa človek nebojí, rád spoznáva nové miesta, krajiny, ovláda cudzie jazyky, pozná sám seba, poprípade krajinu v ktorej chce žiť, s nájdením jobu v zahraničí nemá problém. Treba mať hlavne pevnú vôľu.

Mali by sme na tom makať už na výške?

Ja si myslím, že určite áno. Ja som študoval 6 mesiacov na univerzite v Budapešti „Corvinus University of Budapest”. Celé štúdium som mal po anglicky. Vedel som, že v budúcnosti chcem svoje znalosti z business English využiť, pretože v každej firme je v dnešnej dobe základ angličtina a ostatné jazyky sú benefitom. Makal som, spravil som si jazykové kurzy tak z General English, ako aj z Business English. Certifikát v ruke ti nezaručí istotu, že dostaneš job. Takže určite radím, aby sa počas výšky makalo na jazykoch, sebarealizácií, pokuse o nájdenie si jobu, skúsiť pracovať a osvojiť si pracovnú morálku, zadeliť si čas. Samozrejme „life is a party”, takže kariéru treba budovať, ale živoť si užívať.

Ako berú v Budapešti Slováka? Je to ľahké?

V Budapešti je veľa Slovákov. Kde pracujem ich je vyše 30. Mal som pár negatívnych feedbackov, aby som sa rozhodol, či som Maďar alebo Slovák, bolo to pre mňa najprv čudné, ale potom som si povedal, že prečo? Narodil som sa na Slovensku, Slovensko je moja rodná zem, ale národnosť mám maďarskú, som mix. Ale som na to hrdý a stále si vravím: „koľko jazykov ovládaš, toľkokrát si človekom, ale domov máš iba jeden”. Okrem týchto pár zlých názorov som sa nestretol s nijakým extrémom, takže celkovo ľudí akceptujú. Nevravím, že to je ľahké, ale je to v norme. Mám tu veľa kamarátov zo Slovenska, ktorí tu podnikajú, pracujú a žijú tu už dlhé roky, takže je to fajn sa s nimi stretnúť raz za čas.

Jazyk ovládaš, myslíš, že bez toho by to nešlo?

Keď som prišiel do Maďarska, jazyk som ovládal, nemal som s tým vôbec žiadny problém, len som sa musel naladiť na budapeštiansku maďarčinu. Treba vedieť, že v Budapešti sa všetky slová skracujú, používajú zdrobneniny, čo pre mňa bola novinka, ale celkom funny. Určite by to šlo aj bez ovládania maďarského jazyka, horšie to je na úradoch, kde angličtina nie je ich silná stránka, skôr nemčina. Ale ja mám skúsenosť, že ani jeden z jazykov.

Bol som si vybavovať na úradoch nejaké „papierovačky“, spomenul som si na kolegov, kamarátov Slovákov, ktorí neovládajú jazyk, že skúsim na tetu po anglicky, samozrejme odpoveď „nem értem” – nerozumiem, tak som skúsil po nemecky, či náhodou, opäť tá istá odpoveď. Skúšal som všetko možné, rozprával jej po anglicky, potom si zavolala mladšiu kolegyňu, ktorá angličtinu ovládala, skôr tú kuchynskú, ale ovládala. Vtedy som prišiel na to, že žiť v zahraničí pri vybavovaní dôležitých dokumentov nie je ľahké, ale toto je tiež jeden z challangeov.

V Maďarsku je politika silná téma. Vnímaš to ako cudzinec?

Politiku mám všeobecne rád, takže dianie v politike mám na dennom poriadku. Skúsenosť mám tú, že cez víkend, ak sa stretnem s kamarátmi, o politike je reč stále. A verte či nie, sú to veľké politické debaty, a keď si pri takýchto vážnych témach vypijete pravú maďarskú domácu pálenku, každý by mal sedieť v parlamente, “pretože koľko ľudí, toľko chutí” 🙂 

Teraz trosku bez srandy, je to celkovo silná téma. Maďari majú tendenciu politiku všade nasadiť a radi o nej diskutujú. Vnímam to tak, že som síce zahraničný, ale žijem v Maďarsku, takže musím akceptovať to, čo tu je. Ale samozrejme, výmena názorov, debata a porovnanie situácie z politického hľadiska so Slovenskom je iba plus a rozšírenie si vedomostí, či už pre mňa alebo s ľuďmi, s ktorými diskutujem. Politika je všade silná téma.

Kam sa chceš dostať v kariére? Je to na Slovensku?

Ja som si už dávno povedal, že sa chcem dostať vysoko a dodnes to mám pred sebou a makám na tom ako sa len dá. Čas hovorí, že musíš byť trpezlivý, niekedy to ale nejde. Teraz pracujem na oddelení účtovníctva záväzkov a credit controllingu, pre český a slovenský trh. Som veľmi motivovaný a rád motivujem ostatných, preto ak sa dostanem na vyššiu a neskôr top pozíciu, by som bol veľmi rád, ak tieto skúsenosti a vedomosti viem odovzdať aj iným. Či to bude na Slovensku, to neviem. Ale to zahraničie ma láka stále viac.

pohľad na Budapešť

Ťažko sa pýtať na kamarátov, rodinu, keďže Budapešť je pár hodín. Uľahčuje ti to bytie v Maďarsku?

Samozrejme. Každý mesiac jeden víkend trávim doma na Slovensku, kde sa pokúšam stihnúť stretnúť sa s kamarátmi a taktiež navštíviť rodinu. Ale je to aj opačne keď oni prídu na návštevu do Budapešti. Je tu veľa možnosti, rôzne super párty, kúpele, predsa je to väčšie mesto. Super je, že tá diaľka medzi mestami nie je až taká vzdialená a komunikácia a stretnutie sú s rodinou ľahšie, mam domácich veľmi rád, dostávam veľký support, takže je to pre mňa veľmi dôležité a jedno veľké plus 🙂

Inšpirácia na záver?

Keďže som sám veľmi inšpirovaný a cieľavedomý, veľmi rád dávam aj iným pozitívne myslenie, ktoré je motorom, aby sa človek naštartoval do každodenného života. Treba si uvedomiť, že je iba na nás, ako si život zariadime, kam sa chceme dostať. V dnešnej dobe máme veľa možností, netreba sa báť, vždy keď sa vám prihodí niečo zlé, neúspech. Môžete si vybrať, či budete obeťou alebo sa z toho poučíte a plníte si ďalej svoje sny. Nebojte sa, študujte, učte sa, skúšajte a buďte stále pozitívne naladení. Život máme iba jeden, preto s nim treba narábať opatrne, ale vyšťaviť z neho to najlepšie, aby sme s ním boli spokojní…

Viktor

Aďo v Bratislave

Zuzka si užíva v Thajsku

Zuzka Štefancová: „Môj titul má hodnotu ako miska ryže“

Dnes začíname prvým dielom krátkych rozhovorov so Slovákmi, ktorí sa rozhodli dobrovoľne alebo čistou náhodou žiť v zahraničí. Verím, že každý z nás si v ňom nájde, čo hľadá. Či už inšpiráciu vyraziť von alebo naopak pochopiť, že na Slovensku má to najcennejšie. Ako prvá si sadla za „mikrofón“ Zuzka Štefancová. Tú zaviedli plutvy do juhovýchodnej Ázie.

Zuzka, ako Ťa vôbec napadlo odísť zo Slovenska?

Asi preto, že rada robím veci inak, ako by sa malo. Asi preto, že mám rada paradoxy. Asi preto, že som sa do cestovania úplne zbláznila. Cestovanie Vám dá nový pohľad na svet…pohľad o akom ste počuli, ale aj tak ste netušili, že Vás to až tak ovplyvní. V Európe to funguje tak, že od malička sa stanete súčasťou niečoho silného, fungujúceho, súčasťou systému, čo sa traduje.

Nekritizujem to, naopak som neskutočne vďačná za výchovu, akú som dostala. Nechápte ma zle. Slovensko zbožňujem a aj napriek cestovaniu stále tvrdím, že je najkrajšie na svete. Má však jeden problém. Neviem si predstaviť ako by som v tom kolobehu mala fungovať, aké miesto zaujať.

Čo rodina, kamaráti, Slovensko? Nechýbajú Ti?

Milujem svoju rodinu – nadovšetko, svojich priateľov, ktorých doma mám a viem že nie sú úplne nadšení mojimi rozhodnutiami. Mamina sa o nás s láskou boji a tatino, myslím si, že ten nám fandí. Možno mu plním sny. Verím, že sú na mňa obaja hrdí. Nie len preto, že som ich malou Inžinierkou, ale aj preto, že som sa ujala aj vo svete, kde môj titul má asi takú istú hodnotu ako miska ryže…

Ako miska ryže? Ale hovoríš, že to stojí za to.

Áno, lebo keď raz zistíte, ako chutí život bez problémov a starostí, tak sa ho už nechcete vzdať. Lebo žiť pre dnešok je to najviac, čo môžete mať. Lebo ten pocit slobody neviete opísať. Lebo jedného dňa zistíte, že mať školu je síce fajn, ale milióny ľudí na svete nemajú tu možnosť študovať, naučiť sa písať, čítať a aj tak sú šťastní.

Lebo zistíte, že mať luxusný dom je perfektné, ale niekomu stačí ku šťastiu mala chatrčka na pláži. Lebo nemusíte mať bavorák v plnej výbave, aby ste videli skutočný svet. Tam vonku spoznáte šťastných ľudí, ktorí aj napriek tomu, že sami majú málo, by vám dali prvé posledné. Lebo si uvedomíte, že nechcete žiť materiálny život a vaše šťastie nenájdete v uponáhľanom svete, plnom hypoték a zamračených ľudí.

Prečo Ázia a Thajsko?

Môj priateľ sa náhodou zaplietol s potápaním a bola to láska na prvý ponor 🙂 Do veľkej miery práve táto jeho nová vášeň rozhodla, kde skončíme ďalší rok. Naši sa už tak nejak vyrovnali s tým, že sme dvaja blázni, ktorí sa ešte nemienia usadiť doma a začať so serióznym životom. Samozrejme, že mi neskutočne chýbajú, ale sme v každo-dennom kontakte.

Odlietali sme deň po mojej promócii. Letenky sme mali skoro na rok a to bolo asi to najťažšie. Vedela som, že rok budem bez mojich najbližších. Situácia sa zhoršila po masových protestoch v Thajsku a samozrejme, že sme niekoľko krát zvažovali, či nakoniec nezmeníme našu destináciu. Nestalo sa tak. Obavy tak rýchlo vystriedala zvedavosť, nadšenie a vzrušenie z niečo nepoznaného.

Image title

Čo treba urobiť ako prvé, keď idem do novej krajiny?

Hlavne si treba uvedomiť, že vy budete cudzincom v ich svete, nie naopak. Čo bolo aj dosť ťažké. Thajska kultúra je tak odlišná od slovenskej či európskej. Ich zvyky, tradície, jedlo… všetko. Musíte si zvyknúť na to, že nie sú otvorení tak ako európske národy. Neprejavujú emócie pred cudzincami… to je aspoň moja skúsenosť. Ak sa s vami nechcú baviť, tak sa skrátka nebudú a vy sa s nimi ani za svet nedohodnete.

Ako je to s prácou? Najlepšie asi bude mať dopredu niečo dohodnuté.

Určite som sem nešla s tým, že budem robiť, alebo si budovať kariéru, to by som bola úplne naivná. Plán bol prísť sem, porobiť si kurzy a ísť ďalej. Netušili sme, že tu zostaneme na 2 roky. Mala som šťastie. Asi po dvoch týždňoch, čo sme boli na ostrove, hľadali niekoho na part time na recepciu. Tak som to vzala. Legálne pracovať v Thajsku je zložité. Musíte mať pracovné povolenie.

Získať ho však vôbec nie je jednoduché. Môžete pracovať aj bez neho, ale ak príde emigračný s políciou a vy nemáte papiere, idete hneď do väzenia, a to thajské má nikdy nelákalo. Našťastie, v práci boli so mnou spokojní a šéf mi ponúkol, že mi povolenie vybaví. Teraz pracujem full time a manažujem dive shop. Čo je celkom slušne, nakoľko som sem išla bez veľkých očakávaní.

Image title

Čo boli a sú 3 najväčšie prekvapenia?

Že existuje oveľa väčšia korupcia ako na Slovensku, a to nesrandujem. Že v každom z nás sa skrýva oveľa viac, ako si myslíme. A posledným prekvapením je rozdielnosť v zmýšľaní ľudí, ich názormi, životmi… niečo, čo asi nikdy nepochopím… A možno ich pochopiť ani netreba, stačí ak budeme jeden druhého rešpektovať a akceptovať.

Naopak 3 zhrozenia?

Do akých veľkosti vedia narásť pavúky!!! 😀 😀 Ako sa v niektorých krajinách stále nedovoláte pravdy a spravodlivosti. A že nezáleží na tom, akého vyznania ste – všade sa voda káže a víno pije. Ľudia sa ešte aj v 21. storočí schovávajú za svoju vieru a prosia toho najvyššieho o odpustenie ich hriechov, namiesto toho aby boli čestní a úctiví.

Takýto život pravdepodobne nie je pre každého. Stretla si sa tam s veľa podobnými expatmi ako Ty?

Nakoľko žijeme na potápačskom ostrove, je ich tu neúrekom…. Stále niekto odíde, ale ďalší prídu… Takže si tu pripadáme normálne 😉

OK Zuzka, čo by si ešte povedala na záver?

Nebojte sa robiť to, čo nie je v učebniciach, nebojte sa zmeny, cestujte kým je kam… A určite nájdete miestečko na svete, kde keď prídete, srdce vám zastane a vás naplní pocit niečoho, čo nebudete vedieť popísať a budete sa cítiť konečne šťastný… Kompletný. A čo na to vaše okolie??? Možno vás budú ohovárať, nechápať, závidieť… Ale to už ich problém 😉

Často rozmýšľam aj nad tým, či by som toľko cestovala, keby som na to bola sama. Či by som mala na to všetko odvahu. A záver – jednoznačne nie. Nie v takýchto rozmeroch. Dôležité je mať vedľa seba partnera, ktorý je tak isto „ujetý“ ako vy, možno o kúštik viacej 😉 Niekto, kto vás bude hnať dopredu. Niekto, na koho sa budete môcť spoľahnúť v každej situácii. Niekto, kto tam vonku bude pre Vás, vo svete, kde Vás nikto iný nepozná a nikto iný Vám nebude chcieť pomôcť…

Viktor