Zuzka si užíva v Thajsku

Zuzka Štefancová: „Môj titul má hodnotu ako miska ryže“

Dnes začíname prvým dielom krátkych rozhovorov so Slovákmi, ktorí sa rozhodli dobrovoľne alebo čistou náhodou žiť v zahraničí. Verím, že každý z nás si v ňom nájde, čo hľadá. Či už inšpiráciu vyraziť von alebo naopak pochopiť, že na Slovensku má to najcennejšie. Ako prvá si sadla za „mikrofón“ Zuzka Štefancová. Tú zaviedli plutvy do juhovýchodnej Ázie.

Zuzka, ako Ťa vôbec napadlo odísť zo Slovenska?

Asi preto, že rada robím veci inak, ako by sa malo. Asi preto, že mám rada paradoxy. Asi preto, že som sa do cestovania úplne zbláznila. Cestovanie Vám dá nový pohľad na svet…pohľad o akom ste počuli, ale aj tak ste netušili, že Vás to až tak ovplyvní. V Európe to funguje tak, že od malička sa stanete súčasťou niečoho silného, fungujúceho, súčasťou systému, čo sa traduje.

Nekritizujem to, naopak som neskutočne vďačná za výchovu, akú som dostala. Nechápte ma zle. Slovensko zbožňujem a aj napriek cestovaniu stále tvrdím, že je najkrajšie na svete. Má však jeden problém. Neviem si predstaviť ako by som v tom kolobehu mala fungovať, aké miesto zaujať.

Čo rodina, kamaráti, Slovensko? Nechýbajú Ti?

Milujem svoju rodinu – nadovšetko, svojich priateľov, ktorých doma mám a viem že nie sú úplne nadšení mojimi rozhodnutiami. Mamina sa o nás s láskou boji a tatino, myslím si, že ten nám fandí. Možno mu plním sny. Verím, že sú na mňa obaja hrdí. Nie len preto, že som ich malou Inžinierkou, ale aj preto, že som sa ujala aj vo svete, kde môj titul má asi takú istú hodnotu ako miska ryže…

Ako miska ryže? Ale hovoríš, že to stojí za to.

Áno, lebo keď raz zistíte, ako chutí život bez problémov a starostí, tak sa ho už nechcete vzdať. Lebo žiť pre dnešok je to najviac, čo môžete mať. Lebo ten pocit slobody neviete opísať. Lebo jedného dňa zistíte, že mať školu je síce fajn, ale milióny ľudí na svete nemajú tu možnosť študovať, naučiť sa písať, čítať a aj tak sú šťastní.

Lebo zistíte, že mať luxusný dom je perfektné, ale niekomu stačí ku šťastiu mala chatrčka na pláži. Lebo nemusíte mať bavorák v plnej výbave, aby ste videli skutočný svet. Tam vonku spoznáte šťastných ľudí, ktorí aj napriek tomu, že sami majú málo, by vám dali prvé posledné. Lebo si uvedomíte, že nechcete žiť materiálny život a vaše šťastie nenájdete v uponáhľanom svete, plnom hypoték a zamračených ľudí.

Prečo Ázia a Thajsko?

Môj priateľ sa náhodou zaplietol s potápaním a bola to láska na prvý ponor 🙂 Do veľkej miery práve táto jeho nová vášeň rozhodla, kde skončíme ďalší rok. Naši sa už tak nejak vyrovnali s tým, že sme dvaja blázni, ktorí sa ešte nemienia usadiť doma a začať so serióznym životom. Samozrejme, že mi neskutočne chýbajú, ale sme v každo-dennom kontakte.

Odlietali sme deň po mojej promócii. Letenky sme mali skoro na rok a to bolo asi to najťažšie. Vedela som, že rok budem bez mojich najbližších. Situácia sa zhoršila po masových protestoch v Thajsku a samozrejme, že sme niekoľko krát zvažovali, či nakoniec nezmeníme našu destináciu. Nestalo sa tak. Obavy tak rýchlo vystriedala zvedavosť, nadšenie a vzrušenie z niečo nepoznaného.

Image title

Čo treba urobiť ako prvé, keď idem do novej krajiny?

Hlavne si treba uvedomiť, že vy budete cudzincom v ich svete, nie naopak. Čo bolo aj dosť ťažké. Thajska kultúra je tak odlišná od slovenskej či európskej. Ich zvyky, tradície, jedlo… všetko. Musíte si zvyknúť na to, že nie sú otvorení tak ako európske národy. Neprejavujú emócie pred cudzincami… to je aspoň moja skúsenosť. Ak sa s vami nechcú baviť, tak sa skrátka nebudú a vy sa s nimi ani za svet nedohodnete.

Ako je to s prácou? Najlepšie asi bude mať dopredu niečo dohodnuté.

Určite som sem nešla s tým, že budem robiť, alebo si budovať kariéru, to by som bola úplne naivná. Plán bol prísť sem, porobiť si kurzy a ísť ďalej. Netušili sme, že tu zostaneme na 2 roky. Mala som šťastie. Asi po dvoch týždňoch, čo sme boli na ostrove, hľadali niekoho na part time na recepciu. Tak som to vzala. Legálne pracovať v Thajsku je zložité. Musíte mať pracovné povolenie.

Získať ho však vôbec nie je jednoduché. Môžete pracovať aj bez neho, ale ak príde emigračný s políciou a vy nemáte papiere, idete hneď do väzenia, a to thajské má nikdy nelákalo. Našťastie, v práci boli so mnou spokojní a šéf mi ponúkol, že mi povolenie vybaví. Teraz pracujem full time a manažujem dive shop. Čo je celkom slušne, nakoľko som sem išla bez veľkých očakávaní.

Image title

Čo boli a sú 3 najväčšie prekvapenia?

Že existuje oveľa väčšia korupcia ako na Slovensku, a to nesrandujem. Že v každom z nás sa skrýva oveľa viac, ako si myslíme. A posledným prekvapením je rozdielnosť v zmýšľaní ľudí, ich názormi, životmi… niečo, čo asi nikdy nepochopím… A možno ich pochopiť ani netreba, stačí ak budeme jeden druhého rešpektovať a akceptovať.

Naopak 3 zhrozenia?

Do akých veľkosti vedia narásť pavúky!!! 😀 😀 Ako sa v niektorých krajinách stále nedovoláte pravdy a spravodlivosti. A že nezáleží na tom, akého vyznania ste – všade sa voda káže a víno pije. Ľudia sa ešte aj v 21. storočí schovávajú za svoju vieru a prosia toho najvyššieho o odpustenie ich hriechov, namiesto toho aby boli čestní a úctiví.

Takýto život pravdepodobne nie je pre každého. Stretla si sa tam s veľa podobnými expatmi ako Ty?

Nakoľko žijeme na potápačskom ostrove, je ich tu neúrekom…. Stále niekto odíde, ale ďalší prídu… Takže si tu pripadáme normálne 😉

OK Zuzka, čo by si ešte povedala na záver?

Nebojte sa robiť to, čo nie je v učebniciach, nebojte sa zmeny, cestujte kým je kam… A určite nájdete miestečko na svete, kde keď prídete, srdce vám zastane a vás naplní pocit niečoho, čo nebudete vedieť popísať a budete sa cítiť konečne šťastný… Kompletný. A čo na to vaše okolie??? Možno vás budú ohovárať, nechápať, závidieť… Ale to už ich problém 😉

Často rozmýšľam aj nad tým, či by som toľko cestovala, keby som na to bola sama. Či by som mala na to všetko odvahu. A záver – jednoznačne nie. Nie v takýchto rozmeroch. Dôležité je mať vedľa seba partnera, ktorý je tak isto „ujetý“ ako vy, možno o kúštik viacej 😉 Niekto, kto vás bude hnať dopredu. Niekto, na koho sa budete môcť spoľahnúť v každej situácii. Niekto, kto tam vonku bude pre Vás, vo svete, kde Vás nikto iný nepozná a nikto iný Vám nebude chcieť pomôcť…

Viktor

Pridaj komentár